30 hod tamu deputaty apazicyi haładoŭkaj sprabavali spynić aŭtarytaryzm Łukašenki
30 hod tamu, u noč z 11 na 12 krasavika 1995 hoda, siłaviki Alaksandra Łukašenki źbili deputataŭ Viarchoŭnaha Savieta ad apazicyi BNF prosta ŭ zale pasiedžańniaŭ. Napiaredadni deputaty abviaścili haładoŭku suprać inicyjatyvy Łukašenki pravieści refierendum ab źmienie simvoliki, likvidacyi statusu biełaruskaj movy jak adzinaj dziaržaŭnaj, pravie prezidenta raspuskać parłamient i ekanamičnaj intehracyi z Rasijaj. «Radyjo Svaboda» pryhadvaje padziei, jakija pieradvyznačyli chod biełaruskaj najnoŭšaj historyi.
Haładoŭka deputataŭ Apazicyi BNF suprać inicyjavanaha Alaksandram Łukašenkam refierendumu. 11 krasavika 1995 hoda
Łukašenka abviaščaje refierendum
Na pačatku 1995 hoda Alaksandr Łukašenka, niezadoŭha da taho abrany prezidentam Biełarusi, ahučyŭ ideju refierendumu, vyniki jakoha paŭpłyvali na ŭvieś dalejšy chod biełaruskaj historyi.
Videaapieratar Siarhiej Čyryk zafiksavaŭ supraćstajańnie, jakoje imkliva narastała pamiž prezidentam i jahonymi apanientami. Kadry viasny 1995 hoda demanstrujuć: pytańni, vyniesienyja Łukašenkam na refierendum, demakratyčnaja supolnaść uspryniała jak kurs na admovu ad nacyjanalnych kaštoŭnaściaŭ i ŭzurpacyju ŭłady.
9 krasavika na prystupkach budynka Viarchoŭnaha Savieta, tahačasnaha parłamienta, na vulicy Karła Marksa, 38 u Minsku, kudy potym pierajechała administracyja Alaksandra Łukašenki, deputaty z Apazicyi BNF praviali sustreču z vybarcami. Vystupoŭcy zajavili, što prezidenckaja inicyjatyva parušaje Kanstytucyju i niepaźbiežna pryviadzie da raskołu ŭ hramadstvie. U nastupnyja dni ludzi vychodzili na płošču Niezaležnaści, patrabujučy admovicca ad refierendumu.
Svajoj kulminacyi napružanaść dasiahnuła 11 krasavika, kali Łukašenka vystupiŭ u Viarchoŭnym Saviecie z prapanovaj plebiscytu pa čatyroch pytańniach:
- — Ab nadańni ruskaj movie statusu dziaržaŭnaj
- — Ab zamienie hierba «Pahonia» i bieła-čyrvona-biełaha ściaha novaj simvolikaj
- — Ab nadańni prezidentu prava raspuskać parłamient
- — Ab ekanamičnaj intehracyi z Rasijaj
Niahledziačy na supraciŭ z boku apazicyjnych parłamientaroŭ, Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što refierendum budzie praviedzieny ŭ lubym vypadku — zachočuć taho deputaty ci nie.
Pratest deputataŭ BNF u Avalnaj zale Domu ŭrada. 11 krasavika 1995 hoda
Deputaty BNF iduć na haładoŭku
U adkaz na heta blizu 19 apazicyjnych deputataŭ (z bolš čym 300 u Viarchoŭnym Saviecie) abviaścili haładoŭku pratestu.
«Vystupiŭ Zianon Paźniak, skazaŭ, što vyčarpanyja ŭsie mahčymaści zmahańnia, tamu my abviaščajem haładoŭku tut i ciapier, — pryhadvaŭ adzin z udzielnikaŭ haładoŭki Mikałaj Kryžanovski. — Sieli na prystupkach kala trybuny i prasiedzieli da kanca pasiedžańnia. Nie viedaju, što paŭpłyvała na kamunistyčnuju bolšaść u Viarchoŭnym Saviecie — ci zachapleńnie ŭčynkam, ci spačuvańnie, što my ryzykujem. Ale jany nie padtrymali nivodnaha z prapanavanych Łukašenkam punktaŭ pa refierendumie. Zavalili jamu ŭsiu spravu».
«Chacia kančatkovaje rašeńnie pra pačatak haładoŭki było pryniata ŭ apošniuju chvilinu, my stavilisia da hetaj akcyi surjozna i nie źbiralisia jaje spyniać, pakul nie buduć vykananyja našyja patrabavańni, — raspaviadaŭ u knizie «Dzievianosta piaty» adzin z udzielnikaŭ tych padziej, a paśla žurnalist Radyjo Svaboda Siarhiej Navumčyk. — Aktyvisty BNF pieradali nam spalniki, z bufieta prynieśli niekalki pačkaŭ minieralnaj vady. Haładoŭka pakul asabliva nie adčuvałasia, chacia stan byŭ niervovy — da nas pastupała infarmacyja, što budzie ŭžytaja siła. Paźniak papiaredziŭ pra heta staršyniu Viarchoŭnaha Savieta Miečysłava Hryba; śpikier paabiacaŭ, što budzie trymać situacyju pad kantrolem».
Deputaty prymiarajuć spalniki: Siarhiej Navumčyk, Aleh Trusaŭ, Vital Małaška i Lavon Barščeŭski. Zdymak z haziety «Svaboda»
Kali siesija skončyłasia, deputaty razyšlisia, zastalisia tolki haładoŭniki. Uviečary źjavilisia načalnik upraŭleńnia prezidenckaj achovy Michaił Ciesaviec i načalnik słužby achovy Viačasłaŭ Karaloŭ, jakija zajavili: pastupiŭ zvanok, što budynak zaminiravany, usim terminova pakinuć zału.
Deputaty adkazali, što zastajucca pad ułasnuju adkaznaść, hatovyja dać raśpiski. Pryjšli sapiory, ničoha nie znajšli. Kali ideja z zaminiravańniem nie spracavała, achoŭniki znoŭ viarnulisia. Pačali zastrašvać, što ŭ niepracoŭny čas u Avalnaj zale znachodzicca nielha. Karespandentku «Svabody» Alenu Radkievič, jakaja adzinaja z žurnalistaŭ apynułasia ŭ deputackaj kampanii, vyvieli z zały i zatrymali. Śladam pačali ciahnuć deputata Barysa Hiuntera, ale kalehi jaho adbili. Siłaviki nibyta supakoilisia i syšli.
Siłavaja śpiecapieracyja suprać deputataŭ-haładoŭščykaŭ
Adnak paśla poŭnačy pačuŭsia kryk deputata Valancina Hołubieva: «Padjom!», jaki paśpieŭ papiaredzić, što da ich rušać vajskoŭcy.
Voś jak hetyja padziei apisvaŭ udzielnik haładoŭki, deputat i hałoŭny redaktar haziety «Svaboda» Ihar Hiermiančuk:
«U zału ŭvajšli Ciesaviec, Karaloŭ i ź imi nieviadomy čałaviek u paŭvajskovaj formie (paźniej ja apaznaŭ u im Juryja Barodziča, u toj čas kamandzira «Alfy», potym — načalnika słužby achovy Łukašenki — S. N.). «Vam dajecca piać chvilin, kab pakinuć pamiaškańnie. Nie hublajcie času», — zajaviŭ Ciesaviec. Ad nas jany pačuli raniejšy adkaz. Ciesaviec nachabna kinuŭ: «U vas zastałosia try chviliny». Paśla hetaha jany raźviarnulisia i pajšli na vychad. Ciesaviec daŭ kamandu, i ŭ momant rasčynilisia ŭsie dźviery — u zału ŭvarvalisia prykładna 200 čałaviek: pieršymi da nas biehli hramiły ŭ čornych maskach i ciomnych kambiniezonach, za imi — śpiecnazaŭcy ŭ šlemach, reśpiratarach i z dubinkami, a pa pierymietry zały stajali aŭtamačniki».
Deputaty sieli ŭ prezidyumie, saščapilisia rukami.
Nieviadomyja asoby, jakija pryjšli ŭ Avalnuju zału ŭ 23 hadziny 11 krasavika 1995 h. Na pieršym płanie — Lavonci Zdanievič i Lavon Barščeŭski. Fota Lavona Dziejki
«Nakinulisia z usich bakoŭ. Vyciahvali spačatku tych, chto siadzieŭ z kraju. Na Paźniaka adrazu ŭskočyli troje, pačali dušyć, krucić hałavu, upieršysia palcami ŭ vočy», — pryhadvaŭ Ihar Hiermiančuk.
Siarhiej Navumčyk, jaki siadzieŭ za Paźniakom, raspaviadaŭ pra źbićcio lidera BNF z «asablivaj žorstkaściu»:
«Adzin «haryła» ŭdaryŭ jaho nahoj u hrudzi, druhi kruciŭ hałavu i cisnuŭ vočy. Potym, kali vyvodzili, Paźniaka bili ab ścianu. Sudova-miedycynskaja ekśpiertyza zafiksavała ŭ jaho piać paškodžańniaŭ roznaj ciažkaści».
Unizie ŭžo stajali «varanki». Zakidali pa 5—6 čałaviek na žaleznuju padłohu, siadzieńniaŭ nie było. Milicejski «bobik» spyniŭsia kala Pałaca mastactvaŭ, deputataŭ vykinuli prosta na vulicu. Była 3-ja hadzina nočy.
Ranicaj paciarpiełyja pajšli z zajavaj na supraćpraŭnyja dziejańni ŭ prakuraturu, adtul — u palikliniku zaśviedčyć paboi. Z 19 čałaviek bolšaja pałova mieła jaŭnyja paškodžańni: puchliny, siniaki, pisiahi pa ŭsim ciele. Najbolš dastałasia Zianonu Paźniaku, jakoha bili nahami ŭ tvar i žyvot, vyciskali vočy.
Sproby identyfikacyi napadnikaŭ
Ihar Hiermiančuk sarvaŭ z adnaho napadnika masku. Toj adrazu zakryŭsia rukami i ŭpaŭ na padłohu, bo apieratyŭniki ŭsio zdymali na videakamiery. Toje ž udałosia i Zianonu Paźniaku.
Načalnik upraŭleńnia achovy Ciesaviec i načalnik prezidenckaj achovy Karaloŭ sprabujuć vyciahnuć z kresła deputata Barysa Hiuntera. Fota Lavona Dziejki
Potym tyja zapisy zahadkavym čynam źnikli.
Paźniej Hienieralnaja prakuratura Biełarusi vyjaviła ŭdzieł u siłavoj apieracyi niekalkich sotniaŭ uzbrojenych ludziej, ale chto kankretna za hetym stajaŭ, vyśvietlić nie zdoleła: słužba achovy prezidenta ihnaravała aficyjnyja zapyty i admoviłasia pradstavić videazapis padziej.
«Krainaj zakiruje prezidenckaja chunta»
Na nastupny dzień, 12 krasavika, na chvalach Radyjo Svaboda prahučaŭ kamientar narodnaha piśmieńnika Biełarusi Vasila Bykava:
«Vielmi chaciełasia b pamylicca, zhledzieć usio jak epizod u niaprostych kalizijach palityčnaha zmahańnia na Biełarusi, ale, zdajecca, pamylicca tut niemahčyma. Toje, što adbyłosia ŭ apošnija dni, jość nie što inšaje, jak preludyja fašysckaha pieravarotu, kali hrupa asob učyniaje kryvavuju łaźniu ŭ ścienach parłamienta i zachoplivaje ŭsiu paŭnatu ŭłady ŭ krainie. Ale samaje na ŭvieś śviet haniebnaje jon [Alaksandr Łukašenka] učyniŭ u parłamiencie, kali prymianiŭ siłu da žmieńki niepakornaj apazicyi. Navat kišenny, pa sutnaści, pasłuchmiany i prakamunistyčny Viarchoŭny Saviet staŭ dla jaho pieraškodaj. Ale pieraškodaj na šlachu — kudy? Viadoma ž, dla ŭstanaŭleńnia asabistaj dyktatury, kab «usurjoz i nadoŭha». Siońnia jon pieramoh rukami «haryłaŭ» u čornych maskach. Užo peŭna, što ŭ Biełarusi nie budzie parłamienta, nie budzie demakratyčnych vybaraŭ, źniknuć reštki volnaj presy. Krainaj zakiruje prezidenckaja chunta, a jak kiruje chunta — my dobra viedajem ź niadaŭniaha vopytu. Biełaruś padaje jašče hłybiej u prorvu palityčna-ekanamičnaha kryzisu, na vychad ź jakoha stračvajucca apošnija spadziavańni».
Vynikam traŭniovaha refierendumu stała nie tolki panižeńnie statusu biełaruskaj movy jak adzinaj dziaržaŭnaj dy admova ad bieła-čyrvona-biełaha ściaha i «Pahoni» jak dziaržaŭnaj simvoliki. U 1996-m Alaksandr Łukašenka pravioŭ novy refierendum, raspuściŭ Viarchoŭny Saviet i stvaryŭ dvuchpałatny Nacyjanalny schod, dzie ŭžo nie było apazicyjnych frakcyj. Paśla 1995 hoda ŭ Biełarusi nie było vybaraŭ, jakija b mižnarodnaja supolnaść pryznała volnymi i demakratyčnymi.