Usiaho patrochu44

Navukoŭcy bjuć tryvohu: ledziany ščyt Hrenłandyi paskorana raskołvajecca

Raskoliny na ledavikach, jakija ŭźnikajuć praz napružańnie, źjaŭlajucca važnym indykataram stanu ledzianych ščytoŭ. Jany mohuć varjiravacca ad milimietraŭ da niekalkich mietraŭ u šyryniu i pakazvajuć, jak lod ruchajecca ŭ bok akijana. I ŭ Hrenłandyi vielmi tryvožnyja tendencyi, paviedamiła vydańnie IFLScience.

Zdymak ilustracyjny. Fota: freepik.com

Niadaŭna navukoŭcy vyjavili, što hetyja raskoliny pašyrajucca pa ŭsioj Hrenłandyi. Nazirańni pakazali, što ŭ pieryjad z 2016 pa 2021 hod abjom raskolin značna pavialičyŭsia, asabliva na paŭdniovym uschodzie ledzianoha ščyta. Heta źviazana z paskareńniem rastavańnia lodu praz paciapleńnie akijana.

Časam raskoliny schavanyja pad śniežnymi mastami, a ich hłybinia moža dasiahać 100 mietraŭ, asabliva ŭ zonach, dzie lod sustrakajecca z vadoj.

Vučonyja vykarystali spadarožnikavyja zdymki vysokaha razroźnieńnia dla stvareńnia trochmiernych kartaŭ, što dazvoliła acanić abjom i hłybiniu raskolin, a taksama zrazumieć, jak jany raźvivajucca. Vyniki pakazali, što ŭraźlivyja rajony ledzianoha ščyta stali jašče bolš niestabilnymi, asabliva z-za pavieličeńnia pamieru raskolin bolš čym na 25% u niekatorych siektarach.

Navukoŭcy, praŭda, vyśvietlili, što ahulny abjom raskolin na ledzianym ščycie Hrenłandyi pavialičyŭsia ŭsiaho na 4,3%, što stała niečakanym vynikam. Heta adchileńnie ad prahnozaŭ było kampiensavana ŭpłyvam ledavika Siermiek Kujalek, samaha chutkaha na płaniecie.

Jon zdolny ruchacca z chutkaściu amal 50 mietraŭ u dzień, što istotna ŭpłyvaje na ŭzrovień mora. Adnak paśla zapavoleńnia ruchu ledavika ŭ 2016 hodzie, praz prytok chałodnaj vady z Atłantyki, raskoliny na jahonaj pavierchni pačali zaciahvacca, kampiensujučy ahulnaje pavieličeńnie raskolin. Tym nie mienš, užo ŭ 2018 hodzie ledavik znoŭ paskoryŭsia.

Hetyja nazirańni padkreślivajuć važnuju rolu raskolin u žyćciovym cykle ledavikoŭ. Jany nie tolki spryjajuć paskareńniu ruchu ledzianoha ščyta, ale i dazvalajuć tałym vodam pranikać u jaho hłybini, što moža pryvieści da straty ledavikovaj masy i pavyšeńnia ŭzroŭniu mora.

Kamientary4

  • Oho
    15.02.2025
    Žvir,
    Nie adrazu ž patonie.
    Niejki čas budzie na uźbiarežžy.
    Moža chto kupić zadoraha.
  • Hańba
    15.02.2025
    Tramp, pamahi!
    Tramp, Mask, dzie *** ledziany ščyt?!
  • Žvir
    15.02.2025
    Oho, aha, praŭdu kažacie, moža patrafić kaho abduryć, abjahoryć, abvieściŭ vakoł palca j pradać zadoraha,.. a tady ŭžo niachaj sabie tonie... Sami razumiejecie, nie padmaniš - nie pradaš !

Ciapier čytajuć

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam39

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam

Usie naviny →
Usie naviny

Takier Karłsan abvinavaciŭ Zialenskaha ŭ datyčnaści da zamachu na Trampa13

Kałabaranta z Novaj Kachoŭki, jaki maciukaŭsia na kamieru, zatrymali za «reabilitacyju nacyzmu»3

«Vyzvaleńnie adnaho — heta krok napierad». Cichanoŭskaja prakamientavała vyzvaleńnie Ziankoviča6

Na minskim «Kryštali» buduć vypuskać harełku «Sukaleń»19

Juraś Ziankovič vyjechaŭ u Litvu6

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien — chočuć viarnuć histaryčny vyhlad

Treba stać novym Izrailem. U Biełarusi prydumali, jak raźvivać startapy7

Ciahnik Minsk — Homiel sutyknuŭsia ź lesavozam1

Vušnaja siera moža šmat raskazać pra vaša zdaroŭje1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam39

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić