«Z vyhladu prystojny dom, a pach unutry nievynosny». Što nie tak z šmatpaviarchovikam na vulicy Biady?
Hety prykmietny šmatpaviarchovik za dva kroki ad HC «Ryha» pabudavali jašče ŭ nulavyja. Niahledziačy na salidny ŭzrost, z fasadu dom na niekalki sotniaŭ kvater dahetul vyhladaje prezientabielna, čaho nie skažaš pra jaho «načyńnie», a mienavita — stan kanalizacyjnych trub. Jak vyśvietliłasia, častku techpamiaškańniaŭ rehularna zatoplivaje, piša Onliner.by.

«Z trub i stajakoŭ pastajanna ciače, jany daŭno zhnili. Ja ŭžo maŭču pra pach ad niečystotaŭ, jaki tam staić», — skardzicca Dzianis.
Sam minčuk u domie nie žyvie: zdaje svaje 170 «kvadrataŭ» na pieršym paviersie adnamu sa staličnych ahienctvaŭ nieruchomaści. Pavodle jaho słoŭ, mienavita jany pakutujuć ad niepryjemnych pachaŭ bolš za ŭsich.
— Prablema ŭ techpamiaškańniach u domie na vuł. Biady, 8, źjaviłasia niedzie try-čatyry hady tamu, i z kožnym hodam stanovicca ŭsio horš i horš, — raspaviadaje Dzianis. — Kažuć, u trecim padjeździe viasnoj časam dychać niemahčyma. Uletku i zimoj, kali sucha, jašče ciarpima. Try hady tamu rabočyja pravodzili mnie elektryku i pavinny byli vieści kabiel. Ubačyli, kolki tam vady ŭ kalidorach, kateharyčna admovilisia pracavać u takich umovach.
Pavodle słoŭ uładalnika kamiercyjnych mietraŭ, letaś jon źviartaŭsia ŭ ŽEU Savieckaha rajona z prośbaj vyrašyć hetaje pytańnie. Kaža, navat byŭ hatovy finansava paŭdzielničać u hetym, ale inicyjatyvu nichto nie padtrymaŭ.
— Na dniach telefanuje mnie majstar i kaža: «Zasor likvidavany». Ja adkazvaju: «Jaki zasor? Truba, jakaja idzie z majho ofisa, prosta razvalvajecca, akramia hetaha ciače liŭnioŭka». Niaŭžo pryčyna prablemy ŭ hetym? — razvodzić rukami mužčyna.

ŽKH: «Žychary sami vinavatyja»
Žurnalisty źviazalisia z servisnaj arhanizacyjaj, pad kryłom jakoj znachodzicca dom. Namieśnik dyrektara pa ekspłuatacyi žyllovaha fondu ŽKH Savieckaha rajona Alaksandr Kardaš patłumačyŭ, što prablema ŭ domie ŭźnikaje z-za taho, što žychary niapravilna vykarystoŭvajuć kanalizacyju.

— Śpiecyjalisty ŽKH šmat razoŭ tłumačyli ludziam: nielha vykidvać va ŭnitaz srodki asabistaj hihijeny, kaciny napaŭnialnik, padhuźniki i inšyja bytavyja adkidy, — tłumačyć Alaksandr. — Kali heta adbyvajecca, zasory ŭ šmatpaviarchoviku niepaźbiežnyja. Naprykład, adzin z apošnich utvaryŭsia z-za taho, što niechta vykinuŭ trochmietrovuju anuču dla padłohi.
I tut jość dva varyjanty: albo vada padnimiecca ŭvierch pa stajaku i zalje kvatery, albo chłynie ŭniz. U dadzienaj situacyi jana zatoplivaje techničnyja pamiaškańni. My pravodzim abśledavańnie kanalizacyjnych vypuskaŭ pa ŭsim domie, kab paźbiehnuć takija ciečy. Kali znachodzim paškodžańni, mianiajem ich na novyja. U niekatorych miescach treba pravieści dadatkovuju reviziju kanalizacyjnych trub, a taksama zrabić dyjahnostyku ŭsich vypuskaŭ na pradmiet złomaŭ i prahibaŭ, jakija niemahčyma vyjavić pry zvyčajnym ahladzie. Zrabić heta płanujem u bližejšy čas.
Na dadzieny momant u techpamiaškańniach doma na vuł. Biady, 8, usia vada likvidavana. Čakajem, kali padłoha całkam vysachnie, paśla čaho prystupim da dezinfiekcyi.

U paćvierdžańnie svaich słoŭ Alaksandr dasłaŭ nam śviežaje videa z techpadvału na vuł. Biady, 8.
Na pytańnie pra toje, ci moža takaja prablema paŭtarycca jašče raz, namieśnik dyrektara pa ekspłuatacyi žyłfondu rastłumačyŭ, što ŭsio zaležyć ad žycharoŭ šmatpaviarchovika. «Kali kanalizacyja budzie pravilna ekspłuatavacca, zatapleńniaŭ u techničnych pamiaškańniach nie budzie», — padsumavaŭ pradstaŭnik dziaržarhanizacyi.
Kamientary
[Zredahavana]
dyk voś tak jano i vyjšła
chaj pakistancy pabudujuć nam jašče što