Historyja121121

10 faktaŭ pra Chatyń, jakija musić viedać kožny

U losie Chatyni, što miž Łahojskam i Pleščanicami, spalenaj ź ludźmi 22 sakavika 1943, adbiłasia trahiedyja niekalkich socień biełaruskich viosak.

Navat samo słova Chatyń zrabiłasia nazoŭnym. 

Fota wikimedia.org.

1. Tak pomścili za alimpijskaha čempijona

21 sakavika 1943 na aŭtadarozie Łahojsk — Pleščanicy partyzany abstralali niamieckuju kałonu 118 palicejskaha achoŭnaha bataljona. Adnym z zabitych byŭ haŭptman Hans Violkie — čempijon bierlinskaj Alimpijady 1936 hoda, jakoha asabista viedaŭ Hitler.

Na nastupny dzień, ahledzieŭšy miesca partyzanskaj zasady, niemcy pa śladach vyjšli da vioski Chatyń.

U karnaj akcyi ŭdzielničaŭ palicejski bataljon i padraździaleńnie Oskara Dyrlivanhiera.

Sapraŭdy, zmučanyja marazami partyzany, niahledziačy na zabaronu kamandavańnia spyniacca ŭ nasielenych punktach, načavali ŭ susiedniaj Chatyni. Pabačyŭšy, što niemcy i palicai akružajuć viosku, jany syšli ŭ les. Fašysty stralali pa ich, ale ź vialikaj adlehłaści nie trapili. Za partyzanskuju akcyju vyrašana było pakarać žycharoŭ Chatyni.

2. 149 čałaviek, ź ich 75 — dzieci

zahinuli ŭ Chatyni. Ad vioski zastałosia papiališča — karniki spalili ŭsie 26 chat z budynkami. Ludziej zahnali ŭ kałhasnaje humno i padpalili. Pa tych, chto sprabavaŭ vyrvacca z ahniu, stralali.

Chatyń była vioska katalickaja. Tamu i imiony ŭ ludziej byli: Pietrunela, Rehina, Juzefa…

3. Piaciora dziaciej uratavalisia

Troje ź ich — 13-hadovy Vałodzia i 9-hadovaja Sonia Jaskievičy, i 13-hadovy Saša Žałabkovič — zdoleli schavacca ŭ vioscy i nie trapili ŭ humno, dzie zhareli ich rodnyja. Paśla vajny jany raśli ŭ Pleščanickim dziciačym domie.

Alaksandr Žałabkovič skončyŭ vajskovuju vučelniu, słužyŭ, vyjšaŭ u adstaŭku padpałkoŭnikam. Jon pamior u 1994. Uładzimir Jaskievič pracavaŭ na Minskim aŭtazavodzie, na piensii žyŭ u susiedniaj z Chatyńniu vioscy Kazyry. Jaho nie stała ŭ 2008. Siastra pracavała na pošcie, ciapier na piensii, žyvie ŭ Minsku.

Jašče dvoje dziaciej vyžyli ŭ achoplenym połymiem humnie: 7-hadovy Viktar Žałabkovič i 12-hadovy Antoś Baranoŭski. Mały Vicia apynuŭsia pad ciełam maci i nie zhareŭ, a Antoś sprabavaŭ vyskačyć z ahniu i byŭ paranieny ŭ nahu. Karniki paličyli jaho miortvym. Viktar staŭ inžynieram-stankabudaŭnikom, nie pieražyŭ pandemii kavidu. Anton trahična zahinuŭ u 1969 hodzie ŭ Arenburhu, kudy pajechaŭ pracavać: u internacie, dzie jon žyŭ, nočču ŭspychnuŭ pažar.

Jašče dźvie dziaŭčyny, Julija Klimovič i Maryja Fiedarovič, vypaŭźli z ahniu i dabralisia da lesu. Ich padabrali susiedzi ź vioski Chvaraścieni. Ale praź niadoŭhi čas fašysty spalili ź ludźmi i Chvaraścieni…

4. Jazep Kaminski

Adziny darosły chatyniec, jaki zdoleŭ uratavacca — Jazep Kaminski, 56-hadovy viaskovy kaval. Aficyjnaja viersija kaža, što Kaminski aprytomnieŭ siarod abharełych ciełaŭ adnaviaskoŭcaŭ poźnim viečaram, kali karniki źjechali. Jość i inšaja viersija, jakuju taksama ahučvaŭ Kaminski: napiaredadni partyzany zahadali jamu zarezać aviečku i, kab jaje absmalić, jon pajšoŭ u les pa hallo. Jakraz tady ŭ Chatyń uvajšli karniki. Jak by tam ni było, u ahni Kaminski straciŭ siamju, jaho 15-hadovy syn Adam skanaŭ ad apiokaŭ i ranieńnia. Pomnik Niaskoranamu Čałavieku — centr chatynskaha miemaryjału — heta vyjava Kaminskaha z synam na rukach.

Paśla vajny Kaminski žyŭ u vioscy Kazyry, druhi raz žaniŭsia. Pamior u 86-hadovym vieku.

5. Kat Chatyni 30 hadoŭ ličyŭsia vieteranam

Apieracyjaj u Chatyni faktyčna kamandavaŭ Ryhor Vasiura — načalnik štaba 118 palicejskaha achoŭnaha bataljona. Staršy lejtenant Čyrvonaj armii, jon trapiŭ u pałon i pierajšoŭ na niamieckuju słužbu. (118 bataljon farmiravaŭsia ź liku savieckich vajennapałonnych, jakija apynulisia ŭ Kijeŭskim katle.)

Chatyń — nie adzinaja vioska, u źniščeńni jakoj udzielničaŭ Vasiura. Pad kaniec vajny jon pierajšoŭ z palicyi ŭ hrenadziorskuju dyviziju SS, adstupiŭ ź joj u Francyju. Paśla viartańnia ŭ SSSR Vasiura zdoleŭ schavać infarmacyju pra ŭdzieł u karnych akcyjach: atrymaŭ turemny termin za pałon, ale ŭ 1955-m byŭ amnistavany. 30 hadoŭ jon žyŭ u Kijeŭskaj vobłaści, ličyŭsia vieteranam vajny. Jaho štohod vinšavali pijaniery 9 Maja, jon vystupaŭ u škołach.

Moža, jamu b udałosia nazaŭsiody schavać sapraŭdnuju bijahrafiju, ale ŭ 1985 hodzie Vasiura zapatrabavaŭ orden Ajčynnaj vajny. Padčas afarmleńnia dakumientaŭ daviałosia ŭźniać archivy… Uspłyli i pakazańni ŭzvodnaha 118 bataljona Vasila Mialeški, rasstralanaha ŭ 1975-m. Vasiuru aryštavali i asudzili da najvyšejšaj miery pakarańnia.

6. «Karniki»

Spaleńnie Chatyni stała asnovaj dla kałasalnaj pa mastackaj sile apovieści Alesia Adamoviča «Karniki» (1979). Pad źmienienymi imionami kataŭ lohka paznajucca sapraŭdnyja ŭdzielniki — Vasiura, Mialeška, kamandzir bataljona Kiorner. Na asnovie tvoraŭ Adamoviča režysior Elem Klimaŭ źniaŭ film «Idzi i hladzi».

7. Zvany Chatyni

Da 1964 na miescy spalenaj vioski stajaŭ ścipły abielisk. Paśla tam pastavili taksama dosyć typovuju skulpturu «Žurbotnaja maci». Miemaryjał byŭ adkryty ŭ 1969 hodzie.

Jaho stvaryli čatyry biełaruskija tvorcy: skulptar Siarhiej Sielichanaŭ i architektary Juryj Hradaŭ, Valancin Zankovič i Leanid Levin. Pavodle ich uspaminaŭ, ideja źmiaścić na słupach, što simvalizujuć kominy spalenych chat, zvany naradziłasia prosta ŭ Chatyni, kali siarod niamoj cišyni zaśpiavaŭ žaŭruk. 

Na doŭhija hady Chatynski miemaryjał staŭ sumnaj vizitoŭkaj Biełarusi.

8. Chatyń i Katyń

Niekatoryja daśledčyki ličać, što vybar mienavita Chatyni ŭ jakaści simvaličnaha miesca dla miemaryjała pa ŭsich spalenych u Biełarusi vioskach byŭ abumoŭleny suhučnaściu nazvy z Katyńniu — miesca, dzie ŭ 1940 NKVD rasstralała polskich vajennapałonnych. Upieršyniu pra heta napisała hazieta Daily Telegraph u 1974, padčas vizitu ŭ SSSR prezidenta ZŠA Ryčarda Niksana i naviedvańnia im Chatyni.

9. 433 vioski

byli źniščanyja fašystami razam z žycharami ŭ Biełarusi i adnoŭlenyja paśla vajny. 186 tak i nie adnavilisia.

10. 36 miljonaŭ čałaviek

Naviedali Miemaryjalny kompleks «Chatyń» za 49 hadoŭ.

…Zachavalisia staryja chatynskija mohiłki. Zajdzicie na ich, kali budziecie ŭ miemaryjale. Tam spačyvajuć ludzi, jakija pryniali takuju pakutnickuju śmierć.

Adzin z pomnikaŭ na starych chatynskich mohiłkach.

Kamientary121

Ciapier čytajuć

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki11

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki

Usie naviny →
Usie naviny

Z-za čerhaŭ na miažy z Polščaj «Minsktrans» arhanizuje biaspłatnuju pierasadku pasažyraŭ

U Hiermanii zabili aŭtarku biestseleraŭ pra ruskich, kijaŭlanku Alaksandru Frolich

Pahladzicie, jakimi modnymi łakacyjami abzavioŭsia Park Horkaha16

Na Palinu Šarendu-Panasiuk zaviali dźvie kryminalnyja spravy2

33-hadovy biełaruski kikbaksior-čempijon pamior ad redkaj ankałohii7

Aŭtobus ź biełarusami pierakuliŭsia pad Varšavaj1

Jaki pryhožy trend: ludzi pieratvarajuć svaje hazony ŭ niakošanyja łuhi10

Unačy pa usioj terytoryi Biełarusi byli zamarazki, aproč adnaho horada4

Siońnia Radaŭnica — dzień, kali naviedvajuć mahiły prodkaŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki11

«Pračytajcie jaje historyju». Łukašenku daviałosia apraŭdvacca pierad Pucinym za hieorhijeŭskija stužki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić