Biełaruski fatohraf dva hady lažyć paśla kavidu i ciapier zusim straciŭ son
Były fatohraf «Kamsamolskaj praŭdy» Pavieł Marcinčyk trapiŭ u składanuju situacyju, jakuju jon apisaŭ u svaim fejsbuku.

U kastryčniku 2023 hoda Pavieł zachvareŭ na kavid i staŭ lažačym. U mai minułaha hoda jon upieršyniu padzialiŭsia svajoj situacyjaj.
Zaraz stan nie nadta palepšaŭ.
«Siabry, vy, napeŭna, čytali moj post pra postkavid i pra toje, što ŭžo paŭtara hoda ja ŭ lažačym stanie, ź jakich 9 miesiacaŭ byŭ całkam prykavany da łožka i amal nie moh varušycca. Kavid pranik u mozh i vyklikaje zapaleńnie ŭ CNS. Ja spaŭ dziakujučy niejraleptykam — jany pracavali.
U sakaviku, jak ja pisaŭ, mnie stała lepš, i ja mahu choć niejak ruchacca i krychu absłuhoŭvać siabie, ale sił vielmi mała. Ale ciapier u mianie novaja prablema. Viasioła žyć, adnak:) Niejraleptyki pierastali dziejničać, snatvornaje treba pić u vielizarnych dozach, kab ja spaŭ, ale ja nie chaču hetaha rabić. My ź psichaterapieŭtam padabrali adnu schiemu… jana pracuje. Nu jak pracuje: ja splu niedzie pa 2,5—3,5 hadziny na sutki. Heta praciahvajecca ŭžo 3 tydni. Preparataŭ, jakija b sapraŭdy dapamahli i dali mnie paŭnavartasny son, niama. Uvohule. Zusim. Nivodnaha», — piša Pavieł.
Jon zaznačaje, što kožny dzień pražyvaje ŭ pakutach nie tolki ad biezdapamožnaści, ale i ad niedachopu snu.
«Palapšeńnie ŭ sakaviku było jak cud, i ja raptam pavieryŭ, što zmahu vybracca. Ale pa peŭnych pryčynach mianie na miesiac adkinuła nazad — z-za piasku ŭ nyrkach i kamieńčyka, jaki vyrašyŭ vyjści, ja, vidać, atrymaŭ intaksikacyju arhanizma i «pryjemny» bonus da svajho stanu ŭ vyhladzie ničym nie zdymnych hałaŭnych bolaŭ na praciahu miesiaca, poŭnaj ahidy da ježy, absalutnaj niemahčymaści hladzieć u manitor ci niešta słuchać. I, viadoma ž, ja staŭ spać u siarednim pa 3 hadziny (heta adzin ź simptomaŭ kavidu — drenny son). Praź miesiac pastupova ŭsie simptomy intaksikacyi prajšli. Stała lahčej. Ciapier mahu jeści, patrochu hladzieć filmy. Pierastała baleć hałava. Ale son praciahłaściu ŭ 3 hadziny zvodzić z rozumu. Ja byccam paddośledny trusik. U dośledzie na temu «Kolki čałaviek moža vytrymać ździek ź siabie»», — dzielicca biadoj mužčyna.
«Čamu pišu mienavita zaraz? Nakapiłasia. Stamiŭsia. Chočacca vykazacca. I, vidać, hetyja 3 tydni — tolki pačatak maich niedasypaŭ. Što budzie dalej? Mnie tak chočacca nazvać imiony daktaroŭ, jakija pa-śvinsku pastavilisia da mianie padčas chvaroby. I jašče, u daktaroŭ, parynamsi ŭ maim vypadku, kali ŭsie analizy ŭ normie, jość takaja «fiška» — jany čamuści adrazu nakiroŭvajuć u nieŭrałohiju. Ja im kažu: z-za doŭhaha lažańnia ja straciŭ myšačnuju masu — heta narmalna (u sensie, tak i pavinna być).
Mianie ahledzieła stolki nieŭrołahaŭ z roznych balnic, što nie paličyć! I ŭsio roŭna — novaja kamisija abo novy doktar, kali ničoha nie znachodzić, — nakiroŭvaje da nieŭrołahaŭ. Jaki ž heta idyjatyzm.
Ale kali ja raptam zhadaŭ u razmovie, a moža ŭ mianie SCHS (sindrom chraničnaj stomlenaści), to na mianie hladziać vačyma idy… Nu vy zrazumieli. Kali ja pytaju: a moža, kavid, jak pišuć u aŭtarytetnych miedycynskich vydańniach, takich jak Lancet i inš., moža hadami zastavacca ŭ ciele čałavieka, stvarać infiekcyjnaje pole i psavać žyćcio — na mianie pačynajuć ledź nie kryčać. Maŭlaŭ, chto ty taki? Jaki kavid?!
Voś tak i praciahvajucca maje pakuty. Daktary nakiroŭvajuć mianie da nieŭrołahaŭ, dyjahnazu SCHU / miałhičny encefałamielit u našaj krainie, jak ja zrazumieŭ, niama. Voś i zastaŭsia ja adzin na adzin sa svajoj chvarobaj. Lažačy, jaki śpić pa 3 hadziny, i dapamohi čakać niama adkul. Tolki čas».
«Stamiŭsia ŭžo skardzicca. Ale, paviercie, časam vielmi chočacca vykazacca. Heta zdymaje ŭnutranaje napružańnie. I, viadoma, ja šukaju padtrymku. Dla mianie heta jak hłytok śviežaha pavietra. Što budzie dalej — paniaćcia nie maju. Dziakuj, što dačytali», — zaklučyŭ Pavieł.
Kamientary
Miałhíčieskij enciefałomijelít, bolezń sistiemnoj niepierienosimosti nahruzok — eto tiažiołoje chroničieskoje sistiemnoje zabolevanije, pri kotorom narušajetsia rabota immunnoj, sierdiečno-sosudistoj, niervnoj, hormonalnoj i druhich sistiem orhanizma, soprovoždajuŝiejesia sindromom chroničieskoj ustałosti. Osnovnoj simptom boleźni — eto postojannaja ustałosť, kotoraja nie prochodit dažie pośle dołhoho otdycha.
Otnositsia k katiehorii poślevirusnych sindromov.