Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža
U 2014 hodzie fakultet žurnalistyki BDU śviatkavaŭ 70-hodździe. Da jubileju byŭ padrychtavany stend z fotazdymkami vypusknikoŭ roznych hadoŭ, jakimi žurfak asablivaha hanaryŭsia. Pahladzieli, jak pa-roznamu skłaŭsia los najbolš viadomych ź ich.

Dźmitryj Šepieleŭ
Svoj zorny šlach Dźmitryj pačaŭ davoli rana. Jašče budučy dzieviacikłaśnikam, jon staŭ viadučym prahramy «5ch5» na BT. Dośvied akazaŭsia nastolki paśpiachovym, što chłopiec pastupiŭ na žurfak. Studentam pačaŭ pracavać viadučym na «Alfa radyjo».
Nu a dalej paniesłasia. Šepieleva klikali być viadučym u roznych šou nie tolki ŭ Biełarusi, ale i ŭ Rasii i Ukrainie. Darečy, u 2012 hodzie jon razam z Uładzimiram Zialenskim vioŭ šou «Čyrvonaje ci čornaje» na kanale «Inter».

Ale najbolšuju znakamitaść biełarusu pryniesła kachańnie z rasijskaj śpiavačkaj Žannaj Fryskie, jakaja pamierła ad ankałohii. Sioleta Dźmitryj vypuściŭ knihu «Žanna», pryśviečanuju kachanaj.
Dźmitryj ažaniŭsia ŭ treci raz — jaho abrańnicaj stała dyzajnierka Kaciaryna Tułupava. Na momant šlubu jany aboje mieli dziaciej, jakija byli adnahodkami. U 2021 hodzie ŭ siamji naradziłasia jašče adno dzicia — syn Cichan.
Ciapier Šepieleŭ aktyŭna zajmajecca pradziusavańniem — u jaho dźvie kampanii. Jon płanuje raźvivać dziciačy kantent. Naprykład, u minułym miesiacy startavaŭ druhi siezon jaho prajekta «Spatkańnie z pryčepam», u jakim dzieci šukajuć novaje kachańnie svaim samotnym baćkam.
Dzima Bančynča (Šašalevič)
Dźmitryj pastupiŭ u Instytut žurnalistyki BDU ŭ 2008 hodzie. Ale svajo žyćcio ŭ vyniku vyrašyŭ źviazać nie z pracaj u ŚMI, a z tancami, jakimi zajmaŭsia z 15 hadoŭ.
U 2017 hodzie Dźmitryj staŭ udzielnikam papularnaha šou «Tancy» na rasijskim telekanale TNT. Jon taksama byŭ adnym z zasnavalnikam pieršaha ŭ Rasii voh-doma Bonchinche.

Ciapier Dzima vykarystoŭvaje psieŭdanim Bonchinche. Jon žyvie ŭ Rasii, praciahvaje zajmacca tancami (pieravažna kirunkami vogue i house dance), pravodzić majstar-kłasy pa ŭsim śviecie. Taksama Dzima vystupaje i jak DJ.
Alaksandr Čarnucha
Viadomy pa muzyčnych ahladach na Ultra-music i repartažach ź biełaruskaj pravincyi na «Anłajniery», žurnalist Alaksandr Čarnucha paśla padziej 2020 hoda vyjechaŭ ź Biełarusi.

Užo za miažoj Alaksandr vydaŭ svoj debiutny raman «Śvińni». Jon kazaŭ, što kniha — adkaz jaho arhanizma na padziei, što adbyvalisia ŭ Biełarusi ŭ 2020 hodzie, pačynajučy sa žniŭnia.
Taksama Alaksandr viadzie admysłovy jutub-kanał «Ministerstva siepultury», pryśviečany biełaruskaj muzycy. A niadaŭna pabačyła śviet druhaja kniha Alaksandra, jakaja nazyvajecca «Hvałt».
Jaŭhien Bułka
Prafiesijny los Jaŭhiena Bułki byŭ paśpiachovym. Jon pracavaŭ na telebačańni, zdymaŭsia ŭ kino, vioŭ mierapryjemstvy roznaha ŭzroŭniu.

U 2020 hodzie šoumien padtrymaŭ pratestoŭcaŭ, za što jaho zvolnili z pracy. Potym razam ź siamjoj pierajechaŭ u Izrail. Tam sprabavaŭ pracavać u samych roznych śfierach: byŭ rabočym na zavodzie elektroniki, sanitaram u klinicy płastyčnaj chirurhii, pamočnikam kuchara, hruzčykam.
Paśla abvastreńnia situacyi ŭ Izraili siamja pierajechała ŭ Dubaj. Ciapier Jaŭhien iznoŭ pracuje viadučym i pravodzić mierapryjemstvy pa ŭsim śviecie. Letaś, naprykład, pakazvaŭ, jak pravodziŭ internacyjanalnaje viasielle ŭ pustyni.
Śviatłana Ananič (Isajonak)
Śviatłana Isajonak skončyła Instytut žurnalistyki ŭ 2013 hodzie. Jana była starastaj hrupy, aktyŭna ŭdzielničała va ŭsich univiersiteckich mierapryjemstvach. Jana taksama ŭznačalvała pres-słužbu Studsajuza.
U 2016 hodzie dziaŭčyna pabrałasia šlubam z Andrejem Ananičam — synam tahačasnaj ministarki infarmacyi Lilii Ananič. U 2020 hodzie Śviatłana imknułasia pavodzić siabie ŭ sacyjalnych sietkach maksimalna aściarožna. Na šyrokuju aŭdytoryju rabiła vyklučna niejtralnyja pasty.

Ale paśla Śviatłana jeździła na praŭładnyja aŭtaprabiehi, vystupała ŭ škołach razam z prapahandystam Mukavozčykam i praciahvała rabić karjeru ŭ «Sovietskoj Biełoruśsii».
Mikita Najdzionaŭ
Mikita Najdzionaŭ — biełaruski paet i muzyka, były frantmien hurta Hurma, a taksama aŭtar šerahu piesień roznych artystaŭ. U 2015 hodzie atrymaŭ premiju «Załaty apostraf» u naminacyi «Debiut» za najlepšuju publikacyju vieršaŭ u časopisie «Dziejasłoŭ».
U 2023 hodzie jaho zatrymali i abvinavacili pavodle art. 342 KK «Arhanizacyja i padrychtoŭka dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, albo aktyŭny ŭdzieł u ich». Pravaabarončaja supolnaść Biełarusi pryznavała Najdzionava palitviaźniem.

U vyniku Mikicie prysudzili try hady «chatniaj chimii», ale jon zmoh uciačy ŭ Polšču. Na novym miescy biełarus praciahvaje zajmacca tvorčaściu — navat pravioŭ svoj paetyčny stendap.
Śviatłana Cichanava
Śviatłana Cichanava kala dziesiaci hadoŭ adpracavała na ANT. U 2020 hodzie ŭznačaliła dyrekcyju internet-prajektaŭ. U toj čas jana razdavała ideałahičnyja intervju, ale i prasiła zrazumieć znajomych, jak maralna składana praciahvać pracavać na ANT.
Jaje praca skončyłasia vypadkova. Praz sajt znajomstvaŭ Śviatłana znajšła rasiejskamoŭnaha žanicha ŭ Aŭstralii i pierajechała da jaho. Kvateru ŭ Minsku taksama pradała.

Ciapier Śviatłana žyvie ŭ Bryśbienie i pracuje ŭ najbujniejšaj u śviecie hornazdabyŭnaj kampanii BHP na pazicyi project support. Jana robić prezientacyi i videa dla karparatyŭnaha partała, piša teksty.
Alesia Kuźminava
Padčas vučoby va ŭniviersitecie Alesia Kuźminava jeździła pa prahramach abmienu ŭ Šviecyju i lubiła vandravać. Znajomyja ličyli jaje davoli prahresiŭnaj dziaŭčynaj, jakaja paśpieła pažyć u Jeŭropie. Tamu šmat kaho ździviła, što ŭ vyniku maładaja žančyna pačała raspaŭsiudžvać naratyvy biełaruskaj prapahandy.

Ciapier Alesia Kuźminava — zahadčyca kafiedry telebačańnia i radyjoviaščańnia žurfaka BDU. Viadomy vypadki, kali ŭ 2020-m vykładčyca cisnuła na studentaŭ, jakija adkryta vykazvali svaju pazicyju ab tym, što adbyvajecca ŭ krainie, pahražała adličeńniem. U 2022-m Kuźminava, kažuć, prymušała studentaŭ hałasavać na refierendumie.
A ŭ 2023-m źniałasia ŭ mastackich scenkach prapahandyskaha filma ANT pra «terakt» na 9 Maja.
Daniła Harkavy
Daniła Harkavy skončyŭ žurfak BDU ŭ 2014 hodzie. Padčas pandemii karanavirusa ŭ Biełarusi jon byŭ vałancioram inicyjatyvy ByCovid19.

U listapadzie 2020 hoda Daniił dałučyŭsia da Ofisa Śviatłany Cichanoŭskaj, dzie staŭ kiraŭnikom adździeła zamiežnych suviaziaŭ. Tam pracavaŭ da niadaŭniaha času — dniami jon abjaviŭ, što pakidaje kamandu.
Ihar Tur
Na žurfak BDU pravincyjny chłopiec (Ihar ros u pasiołku Pieršamajski, što za 10 kiłamietraŭ ad Lidy) pastupiŭ, kab stać spartyŭnym žurnalistam. Ale ž u vyniku abraŭ šlach prapahandysta.

Na ANT Tur pryjšoŭ u 2014 hodzie. U prezidenckim pule pracuje z 2017-ha. A zorny čas jaho nadyšoŭ paśla vybaraŭ 2020 hoda.
Łukašenka addanaść Tura cenić — i niaredka vyłučaje Ihara padčas svaich pajezdak. Za svaju pracu na łukašenkaŭskuju prapahandu Tur trapiŭ pad sankcyi ES, Kanady i Šviejcaryi.
Natalla Stelmach
Natalla Stelmach była adnoj z zorak łukašenkaŭskaha pułu. Na ANT jana pracavała bolš za 10 hadoŭ, joj było pryjemna zdymać prapahandysckija roliki i krucicca ŭ kołach namienkłatury.

Jana rychtavała repartažy z vybaraŭ-2020, a taksama refierendumu. Ale raptam kinuła pracu na ANT i sa svaim partnioram pierabrałasia ŭ Mieksiku. Ciapier zarablaje tam na arhanizacyi retrytaŭ, padčas jakich pad kiraŭnictvam šamana ludzi spažyvajuć narkatyčnyja hryby.
Kanstancin Kavieryn
Niekali Kanstancin Kavieryn vioŭ zabaŭlalnyja prajekty na BT, paśla — pracavaŭ viadučym na radyjo Unistar. Šmat chto jaho viedaŭ i jak hołas barysaŭskaha stadyjona BATE.

Ale ž u 2020 hodzie jon nie zbajaŭsia prajavić pazicyju: asudžaŭ hvałt siłavikoŭ, aburaŭsia katavańniami na Akreścina, zachaplaŭsia stojkaściu biełaruskich žančyn. Praz palityčnuju pazicyju Kavieryn straciŭ pracu na radyjo i ŭ BATE.
U 2022 hodzie Kanstancin Kavieryn pierajechaŭ u Varšavu, dzie ciapier viadzie razam z Marynaj Mientusavaj jutub-šou «Zvyčajnaja ranica» i «Zvyčajny viečar».
Dźmitryj Siniaŭski
Kaliści Dźmitryj Siniaŭski pracavaŭ u viciebskaj abłasnoj haziecie «Narodnaje słova» namieśnikam adkaznaha sakratara, byŭ načalnikam adździeła kampjutarnaj viorstki. Paśla — u Vydavieckim centry BDU, daros tam da namieśnika kiraŭnika. Potym staŭ staršym vykładčykam kafiedry pieryjadyčnaha druku i veb-žurnalistyki na žurfaku BDU.

Ale zapomniŭsia jon najpierš dzikimi vokładkami prapahandysckaj haziety «Minskaja praŭda» (Siniaŭski zajmajecca viorstkaj u haziecie). Adna z samych rezanansnych — karykatura na katalickich śviataroŭ sa svastykaj, jakaja vyjšła ŭ vieraśni 2021-ha.
Svaim dyzajnam Dźmitryj hanarycca i kožnuju vokładku publikuje ŭ fejsbuku. Tam ža zavočna spračajecca z tymi, chto suprać Łukašenki, i pahražaje Jeŭropie.
Mikita Miełkazioraŭ
Za dziesiać hadoŭ Mikita Miełkazioraŭ prajšoŭ vialiki šlach ad žurnalista «Anłajniera» da adnaho z samych viadomych biełaruskich intervjujeraŭ. Da taho ž, pierajšoŭ na biełaruskuju movu.

A voś što Mikita sam raspaviadaŭ pra siabie na adnym sa svaich YouTube-kanałaŭ: «Ja z tych, kaho nazyvajuć niejmaviernymi ci nieafitami. I tak, da 2020-ha mnie było davoli roŭna, što tam adbyvajecca z krainaj. Ciapier ja adkryvaju ŭ siabie zdolnaści hanarycca biełaruskaj movaj i kajfavać ad jaje ŭžyvańnia i hučańnia. A taksama, adčuvać niejkuju moc ad novych viedaŭ pa historyi svajoj krainy».
Ciapier na samy viadomy prajekt Mikity — YouTube-kanał «Žyćcio-malina» — padpisana bolš za 100 tysiač čałaviek.
Vola Čajkoŭskaja
Vola Čajkoŭskaja ŭ 2014 hodzie debiutavała jak režysior, źniaŭšy karotkamietražku Common Language. U 2018-m pierajechała ŭ Estoniju. Jana pradziusavała takija stužki, jak «Johi» Maksima Hałamidava, «Čystaje mastactva» Maksima Švieda, «Maja babula z Marsa» Alaksandra Michałkoviča i inšyja.

U 2024-m hodzie Čajkoŭskaja anansavała svoj pieršy poŭnamietražny film pad pracoŭnaj nazvaj «Žonka voś takoha», paralelna jana zajmajecca pradziusavańniem karciny 72 Hours režysiorki Hanny Saŭčanki.
Vola taksama źjaŭlajecca dyrektarkaj kinafiestyvalu «Paŭnočnaje źziańnie».
Pavieł Jakubovič
Pavieł Jakubovič uznačalvaŭ hazietu «Sovietskaja Biełoruśsija» 23 hady. U 2018-m Łukašenka narešcie źmianiŭ kiraŭnika prapahandysckaha chołdynhu. Jakubovič tady kazaŭ, što sam prasiŭ ab adstaŭcy, bo zdaroŭje ŭžo nie dazvalaje šmat pracavać.

U 2020 hodzie Pavieł Jakubovič krytyčna vykazaŭsia pra toje, što adbyvałasia ŭ krainie. Jon ličyŭ pamyłkaj pryznačeńnie Kačanavaj na vialiki post, pryznavaŭ, što na vulicy Minska suprać vynikaŭ vybaraŭ vychodziła 200 tysiač niezadavolenych.
Krytykavaŭ Jakubovič i dziaržaŭnyja ŚMI: «Zładziejstvam ja liču arhanizacyju karcinki dla Łukašenki, pakazušnictva, što ŭsio vydatna, tolki napierad! Toje na ŭźlocie, hetaje na padjomie! Alaksandra Ryhoraviča heta ŭkałychała, kryvoje lusterka stała zdavacca realnaściu. ŚMI pierastali vykonvać navat prapahandysckuju rolu, a stali pracavać na škodu dziaržavie. Moładź adviarnułasia, a stałyja ludzi źniaviervajucca ŭ tym, u što jany jašče vieryli».
Biełaruskaje telebačańnie 90-ch: uzhadvajem jarkija prajekty i papularnych viadučych
Vykładčyca žurfaka BDU: Mnohija maładyja ludzi pierachodziać na biełaruskuju movu, kali niama čaho skazać aryhinalnaha
«Nie viedaju, kolki ja jašče vytrymaju pisać pra namałoty i miechanizataraŭ». Jak ciapier vučacca na žurfaku BDU
A vy viedali, što ŭ Ihara Tura ŭ dypłomie staić čatyry pa dziesiacibalnaj pa palitałohii?
Ciapier čytajuć
«Minimalny zarobak doktara ŭ Polščy bolšy, čym ja mieła ŭ biełaruskim pryvatnym centry». Doktarka Markiełava — pra pracu ŭ polskaj balnicy i vyrab naturalnaj kaśmietyki

Kamientary