Biełaruski kubiniec, jakoha chacieli vysłać na radzimu, zastaniecca ŭ Jeŭropie
Kubinca Rabierta Valdesa Kasanuevu zatrymali padčas biełaruskich pratestaŭ i hod trymali na Akreścina ŭ čakańni departacyi na Kubu praz Rasiju. Jon pryjechaŭ pa humanitarnaj vizie ŭ Litvu, dzie Departamient mihracyi praz hod vyrašyŭ, što na radzimie jamu ničoha nie pahražaje i admoviŭ u vydačy DNŽ.

Kasanueva vyrašyŭ abskardžvać heta rašeńnie ŭ sudzie. Sabrać hrošy na advakata ŭ Jeŭropie jamu dapamahli ludzi pry dapamozie fonda Bysol. Siońnia stała viadoma, što litoŭski sud pryniaŭ bok Rabierta.
«Adčuvańnie, što žyćcio praciahvajecca, padarožža tryvaje. Zastałosia dačakacca ŭsich patrebnych dakumientaŭ. Dziakuj vializarny ŭsim za padtrymku i dapamohu, siabry! Ja ščaślivy, što vy ŭ mianie jość, usie vy!» — paviedamiŭ ščaślivy kubiniec.
Kiraŭnik «Bajsoła» Andrej Stryžak u suviazi z hetaj situacyjaj adznačyŭ:
«My dobra razumiejem, što Litva dbaje pra svaju biaśpieku. Ale pieravaha demakratyi ŭ tym, što kali ty niazhodny, to mahčyma asprečyć rašeńnie Departamienta mihracyi ŭ sudzie. Parada dla ŭsich biełarusaŭ — karystajciesia pieravahami demakratyi i jdzicie ŭ sud».
Čytajcie taksama:
«Jakija biełarusy ciopłyja». Biełaruski kubiniec — pra svaje dźvie radzimy i hod na Akreścina
-
«Miakka kažučy, mianie tresła». Biełaruska atrymała rachunki na 40 tysiač jeŭra za čatyry dni ŭ šviejcarskaj balnicy
-
«Atrymlivajem abryŭki infarmacyi, u nas niama suviazi». Siastra Maryi Kaleśnikavaj raskazała apošnija naviny pra jaje
-
Vatykan zaprasiŭ Śviatłanu Cichanoŭskuju na pachavańnie Papy Franciška
Ciapier čytajuć
«Minimalny zarobak doktara ŭ Polščy bolšy, čym ja mieła ŭ biełaruskim pryvatnym centry». Doktarka Markiełava — pra pracu ŭ polskaj balnicy i vyrab naturalnaj kaśmietyki

Kamientary