Što značyć pryjezd 150 tysiač mihrantaŭ z Pakistana ŭ Biełaruś: pohlad Ihara Tura
«Ci nie zdarycca, što 10 takich śpiecyjalistaŭ voźmuć na siabie pałovu ŭsioj pracy tych, kaho pa štatnym raskładzie pavinna być 100 čałaviek?»

Jak paviedamlałasia raniej, Alaksandr Łukašenka na niadaŭniaj sustrečy z premjer-ministram Pakistana Šachbazam Šaryfam damoviŭsia ab pryjomie ŭ Biełaruś pracoŭnych mihrantaŭ z hetaj krainy.
U novym vypusku prahramy «Prapahanda» Ihar Tur daŭ svaju interpretacyju hetaj inicyjatyvy. Pa słovach Tura, «150 tysiač pakistancaŭ nie pryjeduć zaŭtra adnamomantna i pa žadańni». Hałoŭnaje — vypracavać miechanizm, zhodna ź jakim buduć zaprošanyja śpiecyjalisty, nieabchodnyja našaj krainie. A znajści takich śpiecyjalistaŭ, pavodle prapahandysta, u Pakistanie, dzie 250 miljonaŭ nasielnictva, «mahčyma pad lubyja patrabavańni i ŭmovy».
Tur upeŭnieny, što prapanova z boku Biełarusi źjaŭlajecca «sapraŭdnym padarunkam» dla Pakistana. Z druhoha boku, jaje realizacyja prymusić u Biełarusi pravieści reviziju taho, dzie nasamreč nie chapaje śpiecyjalistaŭ. Pry hetym, ličyć Tur, treba hladzieć nie na ličby niedachopu śpisavaj kolkaści, a praviarać, nakolki vysokaja pradukcyjnaść pracy tych, chto zastaŭsia. I hetaja pravierka moža vyjavić, što na pradpryjemstvie nie toje što niedachop, a lišak pracoŭnaj siły:
«Dapuścim, jość zavod na 100 čałaviek pa štatnym raskładzie, pa fakcie tam pracuje 90 čałaviek. Pa dakumientach — niedachop 10%, što šmat, ale moža nichto ŭžo daŭno i nie praviaraŭ, a ci sapraŭdy mienavita 100 čałaviek tam treba. A kali ŭsie buduć pracavać uzorna, moža, i 90 chopić, a moža, uvohule i 80 — aptymalnaja kolkaść», — davodzić Tur.
Druhi važny dla prapahandysta momant — jak źmienicca situacyja, kali tudy pryjeduć 10 sapraŭdy kvalifikavanych śpiecyjalistaŭ z Pakistana? Tur ličyć, što hastarbajtary, matyvavanyja «dobrym pa mierkach Biełarusi i cudoŭnym pa mierkach Pakistana zarobkam», mohuć być u 2—3 razy bolš pradukcyjnymi, čym miascovyja pracaŭniki: «ich zatočanaść na maksimalny vynik budzie, samo saboju, samaj vysokaj».
U svaich razvahach Tur stavić pad sumnieŭ efiektyŭnaść najaŭnaj pracoŭnaj madeli na mnohich pradpryjemstvach Biełarusi:
«Ci nie zdarycca, što 10 takich śpiecyjalistaŭ voźmuć na siabie pałovu ŭsioj pracy tych, kaho pa štatnym raskładzie pavinna być 100 čałaviek?», «Ci nie pryviadzie prybyćcio takich śpiecyjalistaŭ da aŭtamatyčnaha i, skažam tak, krychu bolš spraviadlivaha razhladu pytańnia: kolki na zavodzie ludziej i jaki pavinien być ich realny zarobak, zychodziačy ź ich układzienaj pracy?»
U inicyjatyvie, ahučanaj Łukašenkam, prapahandyst bačyć i inšyja mahčymyja nastupstvy. Pavodle jaho, navat nie sami mihranty, a pahroza ich źjaŭleńnia ŭžo moža spracavać jak instrumient pavyšeńnia dyscypliny i pradukcyjnaści:
«I samaje hałoŭnaje, ci nie pryviadzie ŭžo zaraz sama zajava […] da taho, što na tych pradpryjemstvach, kudy tearetyčna my možam ich pryniać, supracoŭniki ŭžo zaraz rezka i inicyjatyŭna pavysiać svaju pradukcyjnaść, miarkujučy, što kankurentnuju baraćbu z pracoŭnymi mihrantami jany, mahčyma, i nie paciahnuć».
Dalej Tur idzie jašče dalej i śćviardžaje:
«Skroź i ŭsiudy baču ludziej, jakija na svaich pracoŭnych miescach kałupajucca ź nizkaj pradukcyjnaściu, adciahvajučysia to na kavu vypić, to na pierakury, to z kalehami pabałakać pra niejkich inšych kaleh».
I takija ludzi, pa jaho słovach, pieršymi prosiać «zarpłatu pabolš».
U vyniku prapahandyst zaklikaje biełarusaŭ jak nacyju «pavučycca pradmietna» pradukcyjnaści pracy:
«Pavinna być nie pałučka, a mienavita zarobak, to-bok zaroblenaja płata. Chočaš žyć lepš — tady pastarajsia. Heta ž hałoŭny pryncyp spraviadlivaj sacyjalna aryjentavanaj dziaržavy».
Voś tolki čamu za 30 hadoŭ pabudovy takoj dziaržavy pad kiraŭnictvam sami viedajecie kaho biełarusy, pavodle Tura, tak i nie navučylisia pradukcyjna pracavać, jon nie adkazaŭ. Mahčyma, heta budzie temaj dla nastupnaj «Prapahandy»?
Łukašenka: Biełaruś i Pakistan damovilisia vypracavać miechanizm dla pryjezdu pracoŭnych mihrantaŭ
Ci varta čakać napłyvu ŭ Biełaruś pakistanskich hastarbajtaraŭ?
«Stymuluje ŭsich na zavodzie». Prapahandyst Tur patłumačyŭ, navošta ŭ arhanizacyi paŭsiul uładkoŭvajuć štatnych supracoŭnikaŭ KDB
«Ja taja jašče pamidorka». Što Ihar Tur piša ŭ telehram-čatach sa svajho asnoŭnaha akaŭnta
Ciapier čytajuć
«Minimalny zarobak doktara ŭ Polščy bolšy, čym ja mieła ŭ biełaruskim pryvatnym centry». Doktarka Markiełava — pra pracu ŭ polskaj balnicy i vyrab naturalnaj kaśmietyki

Kamientary